Už sú takmer všade. V každom kníhkupectve hneď pri vchode, v každom magazíne ako príloha, no jednoducho všade. Ak ste o nich ešte nepočuli, tak asi žijete niekde v podzemí, alebo inom časopriestore. A o čom to vlastne píšem? Predsa o antistresových omaľovánkach!

Omaľovánky tu s nami boli odjakživa, no až nedávno sa z nich stal fenomén, keď im niekto pridal prívlastok "antistresové". A keďže je momentálne in mať antistresové takmer všetko, od gumových hračiek až po spinnery, tak aj tieto omaľovánky sa tešia obrovskej popularite. V čom sa líšia od obyčajných omaľovániek? No, prakticky v ničom. Predtým, než budete namietať, vám vysvetlím prečo. Existujú totiž rôzne náročnosti týchto omaľovániek. Od tých pre začiatočníkov, ktoré sa práve obyčajným omaľovánkam podobajú, až po tie pre najpokročilejších, ktoré vám maľovaním spôsobujú snáď ešte väčší stres. Je síce pravda, že aj tie "pre začiatočníkov" obsahujú o niečo obtiažnejšie detaily, no od tých obyčajných sa líšia snáď iba vzormi.

Na čo teda slúžia tieto omaľovánky?

- podľa všetkého by mali odbúravať stres

- zaženú nudu, či už máte syndróm vyhorenia alebo ste na materskej a už vás nebaví si všímať decká

- ak ste kreatívny človek, no práve nemáte inšpiráciu, môžte začať maľovať a ona sa už nejaká múza objaví

- skvelý zabijak času na prednáškach (vyzeráte, ako by ste si písali poznámky, 100 % odskúšané)

- ak ste viac šikovný, môže z toho byť pekný braz trebárs aj na stenu

japonské mačičky, náročnosť - mierne pokročilý

Už od malička som "panelákové dieťa", resp. odjakživa som žila v paneláku či bytovke. To so sebou prináša mnoho kladov aj negatív, a jedným z mnohých sú práve susedia. Nie vždy sú zlí a problémoví, ale väčšinou tomu tak, bohužiaľ, je. Najmä v panelákoch, kde je mnoho bytov, je ťažké tam nadviazať nejaké prívetivé susedské vzťahy, a taktiež, fluktuácia obyvateľov panelákov je celkom vysoká (včera oproti býval opilec, dnes rodinka s deťmi, čo z toho je väčšia výhra?). Tak som sa rozhodla spísať a zároveň sa podeliť o skúsenosti s rôznymi typmi susedov. Všetky typy pochádzajú z mojej vlastnej dlhoročnej skúsenosti. Nie je v mojom záujme nikoho uraziť, ale toto sú holé fakty! :)

 zdroj obrázku

1. Domovníčka

Začnem tým najdôležitejším človekom, teda, aspoň sa tak správa. Je ním domovníčka. Charakteristickými prvkami je vek po 60+, samota, nuda, miešanie sa do života a znepríjemňovanie dňa. Domovníčky sú väčšinou osamelé dámy vo vysokom veku, ktoré sú už na dôchodku tak dlho, až sa začali nudiť, a tak hľadajú uplatnenie niekde inde. A tak hrdo prijímajú pozíciu domovníčky. Ale s veľkou mocou, prichádza veľká zodpovednosť a čo je horšie, s veľkou právomocou sa zvyšuje aj ego a povýšenosť. Inak sa to vysvetliť nedá. Domovníčka má oči všade a kde ich nemá, tam má svoje druhé oči v podobne inej osamelej dôchodkyne, ktorá však už nedokáže toľko chodiť a tak stále sedí pri okne a sleduje dianie. Ak sa pozornému oku niečo nepozdáva, okamžite vypisuje oznam na papier, v ktorom "Výslovne žiada" alebo "Prosí spolubývajúcich" a zvyčajne končieva niekoľkými výkričníkmi a vetičkou "Za pochopenie ďakujem".Zvyčajne sa nezdraví a ani neodzdravuje mladým spoluobčanom, iba ak ide okolo nejaký starší sused, musí si predsa zachovať tvár.

Milí (najmä) slovenskí čitatelia, ahojte!

Dnes chcem rozoberať tému, ktorá mi už pekne dlho leží v žalúdku. Vlastne je to od doby, kedy začala byť aktuálna. Presne od toho dňa, kedy som minula svoj eurobalíček (dovetdy bolo "fasa" mať toľko "drobných" len tak). Určite ste si všetci všimli, že od doby, kedy máme euro je všetko nekresťansky drahé. Chápem, a uznávam že je treba sa pohnúť vopred s modernou spoločnosťou, ale myslím si, že našu drahú korunku sme si nechať mohli.

A teraz, prečo ma to vlastne tak s**ie? Pamätáte si dobu, keď vám mama dala vreckové 10 korún? Niečo dobré ste si kúpili, a keď vám aj jedna koruna zostala, ešte stále ste si za ňu vedeli kúpiť aspoň cukrík či žuvačku. A viete si predstaviť, že by ste dnes nabehli do obchodu s tromi centami? asi by ste hľadali niečo v tejto cene márne. Ešte aj rohlík stojí 5-6 centov. Predajcovia sú tí, ktorým sa euro oplatí. Kedysi stál najdrahší keksík 15 korún, dnes je to normálne, že v prepočte stoja takmer všetky viac ako 15 korún. A to, bohužiaľ, na niektorých sa dosť očividne zmenila kvalita k horšiemu, no cena aj tak porástla.

A čo je ešte horšie, kedysi ste išli do baru/krčmy/iného zábavného podniku s 20 korunami a prišli ste domov v skorých ranných hodinách a boli ste riadne "pod parou", a s 20 korún vám ešte aj ostalo. Dnes idete von s 20 eurami, chcete si vypiť a nielenže idete domov skôr, pretože už ste minuli všetky peniaze, ale ešte k tomu ste aj triezvy. Dať vyše 30 korún za poldecák čohosi zmiešaného ("pančovaného") s vodou, prepáčte, kde to žijeme?

(a nehovoriac o ľuďoch, ktorí sa nedokážu naučiť slovo "euro" skloňovať - dostaneš 200 euro a hotovo! píli mi to uš...)

Neprotestovala by som, keby sa pomerne so zvyšovaním cien zvyšovali aj platy. Lebo jeden si dvakrát rozmyslí, či sa pôjde zabaviť aspoň raz do mesiaca, alebo sa na to radšej vykašle a poriadne sa naje. Nuž, milé euríčku, u mňa nemáš šancu!

Aký je váš názor? A ak ste Čech, myslíte si, že by bolo fajn mať euro?