Hry "mého mládí"...
augusta 03, 2017
Spomínate ešte na svoje detstvo? Bez všadeprítomnej technológie a
konzumu, keď ste nepotrebovali všetko zdokumentovať a zavesiť na
internet, pretože dôležité bolo poriadne sa zabaviť. Keď dnes pozerám na
svojho 13-ročného brata, je mi ho ľúto. Stále sedia s kamarátmi doma,
hrajú hry na mobile či konzolách, a hoci sem-tam vybehnú von, nie je to
na dlho. A najmä tie výhovorky ako prší, je veľmi teplo a podobne...A
dnes som sa tak prechádzala po meste a uvidela šípky (ono sa to tak
pravdepodobne nevolá, ale pre mňa sú to jednoducho šípky) a spomenula
som si na rôzne hry, ktoré sme sa ako mladší hrávali. Bolo ich mnoho, a
keďže sme žili v osembytovke na konci dediny, obklopení iba družstvom a
roľami, priestoru a možností na hry sme mali neúrekom. Aj detí nás tam
bolo požehnane (ako smetí hehe). Tak sa s vami podelím o niektoré z
mnohých hier, ktorými sme si krátili krásne dni.
toto je spomínaná "šípka", snáď nikoho neuráža moje pomenovanie
- Šípková vojna
Jedna z akčnejších hier, kde sa proti sebe ohadzujete "šípkami" (viď obrázok hore). Hra je veľmi zábavná, hoci má pár menších háčikov a tými sú, že taká rana šípkou na holú kožu celkom štípe (hlavne ak je dobre mierená)
a to najhoršie, najmä ak ste dievča s dlými vlasmi, vyberať to z hlavy
je hotové umenie! O to viac to teší vašich zlomyseľných priateľov
mužského pohlavia.
- Futbal, vybíjaná a iné loptové hry
U nás bol futbal na dennom poriadku. Za každej hodiny a za každého počasia (v snehu sa hralo najhoršie, biela lopta sa v snehu hľadá naozaj obtiažne a o tom šmýkaní ani nehovorím.
Len čo sme došli zo školy, tašku sme hodili do kúta a už sme utekali
von. Futbal bol náš život. A rovnako radi sme hrávali aj vybíjanú. Do
týchto športov sa okrem detí radi zapájali aj dospelí obyvatelia našej
bytovky. Krásne to časy! (trpeli jedine moje tenisky, ktoré boli
spolu s každými teplákmi na kolennej časti zelené od trávy, príp.
maximálne roztrhané a vyťahané)
- Schovávačka, opas opas
Schovávačku
pozná asi každý. My sme mali iba jedno pravidlo - za plot sa nechodí. A
hádajte kam sa vždy minimálne jeden človek schoval? Presne! Za plot do
kukurice. Okrem porušovania nepísaných pravidiel sa dá v schovávačke aj
podvádzať, keď pred hľadajúcim utekáte, a teda vlastne nie ste schovatý
na jednom mieste. Naozaj zákerný ťah! Pre vylepšienie tejto beztak
zábavnej hry sme hrávali Opas opas, niekto to možno pozná ako pikaná (alebo pykaná?),
kedy sa musíte schovať niekde poblíž miesta, ktoré slúži ako domácky
bod, ku ktorému sa musíte dostať rýchlejšie ako hľadajúci. Ak vás uvidí,
musíte k nemu jednoducho dobehnúť skôr ako on a zakričať Opas opas
....(meno). Posledný sa zároveň stáva hľadajúcim. Veľmi zábavná hra s prvkami taktizovania.
- Hlúpy kuchár
Jeden
vyvolený bol hlúpym kuchárom, ostatní sedeli a čakali, kým hlúpy kuchár
vysloví vetu: "Hlúpy kuchár zamiešal do polievky..." a povie niečo, z
čoho možno vymenovať niekoľko druhov (napr. hudobné nástroje). Sediaci
si medzi sebou zvolia hovorcu a našepkajú mu svoj druh prísady do
polievky (ak boli hudobné nástroje, každy pošepká svoj hudobný nástroj).
Hovorca ich v ľubovoľnom poradí povie nahlas kuchárovi, spolu so svojim
typom a hlúpy kuchár si jednu "prísadu" vyberie. Ten, komu prísada
patrila začne utekať pred kuchárom po dohodnutej trase tri kolá. Ak ho
kuchár chytí, stáva sa on hlúpym kuchárom. Znie to možno hlúp, ale túto
hru sme hrávali veľmi radi.
- Pán kráľ, koľko je hodín?
Jeden
z nás bol pán kráľ, ostatní sa zarovno postavili niekoľko metrov pred
kráľa. postupne sa po jednom všetci pýtali: "Pán kráľ, pán kráľ, koľko
je hodín?". A kráľ im odpovedal číslo, ktoré predstavovalo počet krokov a
typ krokov (napríklad 7 žabacích - to znamenalo 7 veĺkých skokov vopred).
Fantázii sa medze nekladú, typov krokov môže byť neúrekom. Hra sa
skončila, keď sa jeden z hráčov dostal až na miesto kráľa. Najhoršie
bolo zistenie, že to vlastne všetko bolo o sympatiách (keď niekto chcel,
aby ste vyhrali, tak si to jednoducho v hlave vypočítal a povedal taký
typ krokov a jeh počet, aby ste to vyhrali a znevýhodňoval protihráča),
našťastie, kým sme vyrástli hrali sme to poctivo.
- Kohútik, ježko alebo sliepočka?
Toto je jedna z krátkych "hier" kedy ste si vzali do ruky stonku poľnej rastlinky, ktorej názov bohužiaľ neviem ale je to niečo TAKÉTO,
čo rastie kdekoľvek. Prstami ste od spodu ťahali až hore kým sa
nenakopili všetky "kvietky" na kopu a vznikol z nich tvar - buď ako
ježko (pichľavý do všetkých strán), kohútik (ostal kúsok, ktorý vyzeral ako kohútí chvost) alebo sliepočka (všetko čo nevyzeralo ako ježko alebo kohútik). Obaja môžte hádať, čo z toho bude.
- Guma
Buď sa skákala klasická guma (ale to vedeli iba dievčatá)
alebo sme hrali zaujímavejšiu obmenu, ktorej názov nemáme, ale
podstatou bolo, že dvaja ľudia držali gumu, každý na jednej strane a
pohybovali s ňou sem a tam a pritom recitovali :"Cik cak cigareta čaj
rum bum, krava pije konský rum!". Trochu odveci, ale pripadalo nám to
vtipné. Keď sa riekanka dorecitovala, guma sa mala uchytiť do zvláštnych
tvarov, a tretí človek ňou mal prejsť bez toho, aby sa jej kdekoľvek
dotkol. Niečo ako uhýbanie sa laserom. Je to sranda dovtedy, kým sa guma
neuvoľní a nestrelí niekoho do oka.
Potom
tu bola hra s menšou gumičkou alebo motúzikom, ktorá však bola pre
náročnejších. Je to celkom známa hra, google mi našiel napríklad TAKÝTO
obrázok. Bola som nesmierne šťastná a hrdá, keď som sa ju naučila hrať,
nakoľko to naozaj nebolo ľahké. Jeden človek si najprv gumičku namotá
do základného tvaru na ruky a druhý človek ju má efektne vziať tak, aby
na jeho rukách vznikol celkom nový tvar.
- Strieľačka
Kto by nepoznal strieľačku? Každý má zbraň, materiál je ľubovoľný (drevo, vodná pištoľka, neskôr to boli aj pištole na strieľanie kačičiek na Nintende...), a všetci sa "strieľajú" (so zvukovými efektami, samozrejme). Či už v týmoch, alebo všetci všetkých, je to zábava, najmä fingovať vlastnú smrť.
Samozrejme, že tých hier bolo ešte omnoho viac, no tieto boli u nás najobľúbenejšie. Okrem nich sme radi liezli po stromoch (o čom svedčí niekoľko mojich jaziev na kolenách a lakťoch),
chytali chrobáky a jašterice, stavali snehuliakov a iglú, či sa len tak
guľovali, stavanie pevností z hliny, kde vojačikmi boli hlavičky
bodliakov....Rada spomínam na nádherné detstvo a vždy by som sa tam rada
vrátila, aspoň na jeden deň.
Spoznali ste niektorú zo spomínaných hier?A aké boli vaše obľúbené hry v detstve?
Rada si prečítam vaše komentáre a spomienky. Zataľ prajem príjemný, ničím nerušený spomienkový podvečer! :)
0 komentárov