Tak. A mám opäť o dôvod viac nenávidieť ľudí. Od februára som brigádne pracovala v obchode s oblečením, a môžem poznamenať, že je to horšie ako robiť v Tescu. Vždy som si hovorila, aké to musí byť super robiť v takom obchode, veľa oblečenia, s ktorým môžem prísť do styku (a zdarma!), ľudia, ktorým môžem poradiť a tiež sa zlepšiť aj v jazyku...No opak je veľa. Nevravím, že tú prácu nemám rada, veď som tam išla dobrovoľne, len si myslím, že ľudia (zákazníci) by sa mali nad sebou zamyslieť. A prečo?

Tak v prvom rade, my (predavačky, resp. asistentky predaja, to znie viac noblesne) nie sme žiadne upratovačky a smetiarky! To aj doma nachávate oblečenie prevrátené a pohádzané na zemi?? Veľmi rada po vás oblečenie upracem, ale je tak strašne ťažké ho dať na vešiak (alebo aspoň nejako rozumne zavesiť) a zavesiť pred kabínku na STOJAN, ktorý slúži presne na to? Vytáča ma, keď nájdem 20 kusov vecí pohádzaných na zemi, na stoličke, v prachu. A keď tam ešte, pochopiteľne, nájdem kelímok od Starbucksu či podobné vecičky. Ak by som chcela robiť smetiara, dám vám vedieť, ale práve teraz pracujem v obchode s oblečením.

Na tento problém nadväzuje ďalší - ľudia sa sťažujú, že je vec roztrhnutá, špinavá a žiadajú si zľavu, ktorú však nedávame, a to z jediného dôvodu - Kto vám môže za to, ako tie veci vyzerajú?? No predsa už vyššie spomenutí. A ešte aj baby, ktoré polovicu svojej paštéty, pardom make-upu nechávajú najradšej na bielych blúzkach. Takže, bez komentára. Keď si skúšate veci, robte to ako ľudia, nie ako šialené pobláznené kravy a hlavne veci nehádžte na zem. Bodka.

Keďže niektorí ľudia sa aspoň snažia po sebe odpratať, zahrajú sa na vizualistov a veci popchajú kade-tade. Prosím, nerobte to. Oceňujem snahu upratať si po sebe, ale opäť sa opakujem, radšej to len dajte na stojan. Odtiaľ je to oveľa ľahšie upratať, ako nájsť po jednom kuse oblečenia niekde iba tak. Zhoršujete prácu nám, a škodíte aj sebe. Niekto zrovna tú vec bude chcieť, no uvidí tam iba ten jeden kus. Tak si ju nekúpi. Prípadne ju niekde nájdem ja, a robí mi to ďalšiu prácu navyše.

A aby som nezabudla. Obchod otvára o 10:00, zatvára o 21:00, ak dobre počítam, na nákup máte 11 hodín. Tak prečo prídete 20:55?? To ako vážne? A samozrejme treba dlho vyberať a nechať plnú kabínku a nekúpiť nič.

Ďalej by som pripomenula takú úplnú banalitku, ktorú som vždy považovala za samozrejmosť. Keď vám doma niečo spadne, tiež sa asi netvárite že "To ja nie" ale zdvihnete ju. Verím tomu, že je to strašný žrút kalórií zohnúť sa a vec zo zeme zdvihnúť a je to rozhodne ťažšie ako ju prekročiť a ísť ďalej, ale no, viete, patrilo by sa. Najlepší sú zákazníci, kde je jasné že to padlo ich pričinením, všímnem si ich a drzo poznamenajú: "To tu už bolo.". No jasne, a ja som úplne slepá a hlúpa.

A mohla by som toho menovať ešte mnoho, ale z tej kritickej stránky prejdem aj na tú "zábavnejšiu". K občas vtipným, ale aj rozum-zastavujúcim otázkam. Veď predsa obchod s oblečením je obchod s oblečením a nie žiadna práčovňa, rýchločistiareň či krajčírska dielňa. Takže k otázkam:

"Máte tu kabínky?" - pýta sa človek stojaci jeden meter od nich. Nie, nemáme.

"Môžem si to vyskúšať?" - Nie. Kúpte si veci za 150 eur a nevyskúšajte nič.

"Je tu odtrhnutý/natrhnutý gombík, zašijete mi to? Alebo mi dáte zľavu?" - Počkať, myslela som že na prišitie gombíku nie je potrebná vysoká škola, že to zvládne vari aj poloretardovaná opica? Hmm, tak asi nie.

"Tie nohavice sú príliš dlhé, viete mi to odstrihnúť a zašiť?" - Tak určiteee....

"Je to špinavé, myslíte že to vyperiem? Alebo vy mi to tu neviete vyprať?" - .....

"Máte tu WC? A bankomat?"

"Beriete gastráče?" - jedine že by ste to tričko zjedli. Pre dôkaz odkusnite rukáv.

"Prečo vám tu hrá taká a taká hudba?" - Tiež sa pýtam, každý deň.

"Keď mám veci z horného poschodia, môžem platiť aj dole?" - Len dole cica.

 obrázok je moja vlastná tvorba, interný humor

K tomuto mám jeden perfektný obrázok, ktorý to dokonale vystihuje.

Zdroj: google.sk

Toľko k tomu. Viem, že aj predavačky majú svoje chyby, ale skúste nás pochopiť. Vaše správanie nás vedie k niekedy nie veľmi milému prístupu. Ak ste sa v tomto článku našli, tak vás asi nemám rad, ale hlavne sa skúste nad sebou zamyslieť a robte svet lepším. Ďakujem.