Pamätáte si na tie časy, keď ste ležali v posteli, mama vám spravila kakao a zapla vám rozprávku. Všetko bolo eňo-ňuňo. Sledovali ste rôzne imaginárne svety, príbehy. Niektoré sa vám utkveli v pamäti viac, niektoré menej, niektoré vám možno priniesli do života niečo viac, niečo vo vás zanechali. Tiež som mala a do dnes aj mám svoje obľúbené rozprávky, najmä od Disney-ho. A hoci doba je už veľmi moderná a rozprávky graficky vyzerajú lepšie ako realita, mne najviac učarovali tie staršie, kreslené. Tak sa s vami rada podelím o moje obľúbené skvosty, ktoré budú sledovať aj moje budúce deti, aby nikdy neupadli do zabudnutia.

Ešte vopred upozorňujem, že tu nenájdete kreslené seriály, to je na ďalší článok (na ten sa náramne teším).

Ešte by som snáď mohla vymenovať tie, ktoré sa do zoznamu nevošli, ale mám ich natoľko rada, aby som ich aspoň spomenula. Takže pomyselné 9. miesto - Doba ľadová (okrem tej z pirátmi, tá mi pila krv), 8. miesto - Vladárova nová tvár, 7. miesto - Hore a 6. (akože) miesto - Hľadá sa Nemo. A teraz už konečne k tým TOPkám!

Toto bol pre mňa vždy dojemný a vtipný zážitok. Jedinečný príbeh, vtipný, plný rád a ponaučení (teda je z určitej stránky vhodný aj pre deti, aj keď kradnutie peňaženiek a stávkovanie..no čo už) a hlavne priateľstva. Vždy som si tento príbeh rada znova a znova pozerala, pesničky som poznala a stále aj poznám všetky (takmer) naspamäť. No aj keď som ho videla nespočet krát, vždy som verila, že to neskončí tak ako to skončilo a nevyroním slzu. No opak bol pravdou. No aj tak mi tát rozprávka vždy príde na um, a bude sa so mnou ťahať asi až pokým nebudem mať vlastné škvŕňa.

Stručný dej: Charlie je pes pôžitkár, užíva si život bez toho, aby hľadel na následky (vtipné, že je to o psovi - znie to ako opis Charlieho Harpera). Raz sa mu to však vypomstí (ako sa hovrí - príde na psa mráz) a nešťastnou nehodou sa dostane do neba. On však nie je pripravený zomrieť, a tak sa so svojimi "hodinkami" vráti na Zem, no už sa viac nebude môcť vrátiť. Už viac nepremárni ani jednu minútu. Ako svoj čas využije, si pozrite už sami...:)

Spomínate ešte na svoje detstvo? Bez všadeprítomnej technológie a konzumu, keď ste nepotrebovali všetko zdokumentovať a zavesiť na internet, pretože dôležité bolo poriadne sa zabaviť. Keď dnes pozerám na svojho 13-ročného brata, je mi ho ľúto. Stále sedia s kamarátmi doma, hrajú hry na mobile či konzolách, a hoci sem-tam vybehnú von, nie je to na dlho. A najmä tie výhovorky ako prší, je veľmi teplo a podobne...A dnes som sa tak prechádzala po meste a uvidela šípky (ono sa to tak pravdepodobne nevolá, ale pre mňa sú to jednoducho šípky) a spomenula som si na rôzne hry, ktoré sme sa ako mladší hrávali. Bolo ich mnoho, a keďže sme žili v osembytovke na konci dediny, obklopení iba družstvom a roľami, priestoru a možností na hry sme mali neúrekom. Aj detí nás tam bolo požehnane (ako smetí hehe). Tak sa s vami podelím o niektoré z mnohých hier, ktorými sme si krátili krásne dni.

toto je spomínaná "šípka", snáď nikoho neuráža moje pomenovanie

• Šípková vojna

Jedna z akčnejších hier, kde sa proti sebe ohadzujete "šípkami" (viď obrázok hore). Hra je veľmi zábavná, hoci má pár menších háčikov a tými sú, že taká rana šípkou na holú kožu celkom štípe (hlavne ak je dobre mierená) a to najhoršie, najmä ak ste dievča s dlými vlasmi, vyberať to z hlavy je hotové umenie! O to viac to teší vašich zlomyseľných priateľov mužského pohlavia.

Obvykle nerobievam podobné veci ako "tagy", ale tento mi prišiel niečim zaujímavý, a ešte k tomu dnes mám nostalgickú chvíľku, pretože dnes je mojim prvým dňom na vysokej škole. Ešte nedávno som urobila veľký krok, keď som sa z dediny presťahovala do hlavného mesta a začala študovať na strednej, so slzami v očiach za starým, bezstarostným životom. A dnes, dnes už začína nová (dúfajme že lepšia) etapa môjho života. A tak mi rovno pod ruku padol tento tag, ktorý som náhodou našla pri prezeraní rôznych blogov. Našla som ho presne TU. A keďže som obrovský milovník dotazníkov, premenujem ho na Spomienkový tagdotazník :)

• 1. V ktorom roku si sa narodila?

Bol to určite krásny rok 1996. Nikdy som sa nejak špeciálne nezaujímala o to, čo sa v tomto roku udialo, a tak to aj zostane. Narodila som sa ja, a to je to, čo mi stačí vedieť.

• 2. Máš nejaké fotky z doby, keď si bola mladšia?

HA, mám! A veľmi rada si ich prezerám, pretože som bola úplne iná, ako som dnes. Okrem toho že som bola rozkošná (ach, kam sa to všetko vytratilo?) som bola blond, čo je pre mňa dnes absolútne nepredstaviteľné. Veď sa pozrite sami.

Milí (najmä) slovenskí čitatelia, ahojte!

Dnes chcem rozoberať tému, ktorá mi už pekne dlho leží v žalúdku. Vlastne je to od doby, kedy začala byť aktuálna. Presne od toho dňa, kedy som minula svoj eurobalíček (dovetdy bolo "fasa" mať toľko "drobných" len tak). Určite ste si všetci všimli, že od doby, kedy máme euro je všetko nekresťansky drahé. Chápem, a uznávam že je treba sa pohnúť vopred s modernou spoločnosťou, ale myslím si, že našu drahú korunku sme si nechať mohli.

A teraz, prečo ma to vlastne tak s**ie? Pamätáte si dobu, keď vám mama dala vreckové 10 korún? Niečo dobré ste si kúpili, a keď vám aj jedna koruna zostala, ešte stále ste si za ňu vedeli kúpiť aspoň cukrík či žuvačku. A viete si predstaviť, že by ste dnes nabehli do obchodu s tromi centami? asi by ste hľadali niečo v tejto cene márne. Ešte aj rohlík stojí 5-6 centov. Predajcovia sú tí, ktorým sa euro oplatí. Kedysi stál najdrahší keksík 15 korún, dnes je to normálne, že v prepočte stoja takmer všetky viac ako 15 korún. A to, bohužiaľ, na niektorých sa dosť očividne zmenila kvalita k horšiemu, no cena aj tak porástla.

A čo je ešte horšie, kedysi ste išli do baru/krčmy/iného zábavného podniku s 20 korunami a prišli ste domov v skorých ranných hodinách a boli ste riadne "pod parou", a s 20 korún vám ešte aj ostalo. Dnes idete von s 20 eurami, chcete si vypiť a nielenže idete domov skôr, pretože už ste minuli všetky peniaze, ale ešte k tomu ste aj triezvy. Dať vyše 30 korún za poldecák čohosi zmiešaného ("pančovaného") s vodou, prepáčte, kde to žijeme?

(a nehovoriac o ľuďoch, ktorí sa nedokážu naučiť slovo "euro" skloňovať - dostaneš 200 euro a hotovo! píli mi to uš...)

Neprotestovala by som, keby sa pomerne so zvyšovaním cien zvyšovali aj platy. Lebo jeden si dvakrát rozmyslí, či sa pôjde zabaviť aspoň raz do mesiaca, alebo sa na to radšej vykašle a poriadne sa naje. Nuž, milé euríčku, u mňa nemáš šancu!

Aký je váš názor? A ak ste Čech, myslíte si, že by bolo fajn mať euro?