"Spomienkový tag"
augusta 03, 2017
Obvykle nerobievam podobné veci ako
"tagy", ale tento mi prišiel niečim zaujímavý, a ešte k tomu dnes mám
nostalgickú chvíľku, pretože dnes je mojim prvým dňom na vysokej škole.
Ešte nedávno som urobila veľký krok, keď som sa z dediny presťahovala do
hlavného mesta a začala študovať na strednej, so slzami v očiach za
starým, bezstarostným životom. A dnes, dnes už začína nová (dúfajme že lepšia)
etapa môjho života. A tak mi rovno pod ruku padol tento tag, ktorý som
náhodou našla pri prezeraní rôznych blogov. Našla som ho presne TU. A keďže som obrovský milovník dotazníkov, premenujem ho na Spomienkový tagdotazník :)
- 1. V ktorom roku si sa narodila?
Bol
to určite krásny rok 1996. Nikdy som sa nejak špeciálne nezaujímala o
to, čo sa v tomto roku udialo, a tak to aj zostane. Narodila som sa ja, a
to je to, čo mi stačí vedieť.
- 2. Máš nejaké fotky z doby, keď si bola mladšia?
HA, mám! A veľmi rada si ich prezerám, pretože som bola úplne iná, ako som dnes. Okrem toho že som bola rozkošná (ach, kam sa to všetko vytratilo?) som bola blond, čo je pre mňa dnes absolútne nepredstaviteľné. Veď sa pozrite sami.
- 3. Na ktorých TV programoch si vyrastala?
No
tak tých bolo! Asi spomeniem iba tie fakt najobľúbenejšie (aj keď, aj
tých je celkom dosť). Určite to boli Pokémoni, ktorý vo mne neskoršie
vyvolali záujem o anime. Ale to je, myslím, klasika deciek z tých rokov.
Jeden z najobľúbenejších kreslených seriálov bol a dodnes aj je Oggy a
šváby. Dodnes sa pri tom váľam smiechom na zemi, rovnako ako aj na Tom a
Jerry (myslím toho originálneho, nie tie trápne detské prerábky).
Okrem kreslených som milovala aj náučné programy ako napríklad Gombičky
(alebo Gombička, nepamätám si presne), ktoré chodili na STV a moderoval
ich milý kučeravý ujo. No a v neposlednej rade to bol Uragán, ktorý mi
vtedy prišiel nadmieru vtipný (a mám aj podpisy Marcina a Krausa HA!) a texty Krímešákov viem (takmer) celé dodnes.
- 4. Čím si chcela byť keď vyrastieš? Stále tým chceš byť?
V
dobe, keď som sa ešte absolútne nerozumela ekonomickej a platovej
situácii na Slovensku som túžila byť učiteľkou. Vždy som si
predstavovala, ktorú triedu by som dostala, aký by boli žiaci a hovorila
som si, že by som bola tá najsuprovejšia učiteľka! Chcela som byť so
žiakmi kamarátka a nedávať im veľa úloh a upozorňovať ich vopred na
testy a otázky v nich. A samozrejme ma lákala predstava mať vždy nové,
rovné a voňavé učebnice. Dnes, samozrejme, už učiteľkou byť nechcem,
ubrala som sa smerom obchodným/manažérskym, aj keď môj podvedomý sen bol
byť veterinárkou.
- 5. Aké boli tvoje obľúbené hračky?
Hoci
som vždy radšej lietala po vonku ako sa hrala s hračkami, svoje
obľúbené som mala. Najradšej som sa hrala s Legom a jedným žltým
autíčkom, ktoré som mala dlhé roky a potom sa mi kdesi stratilo. No
nakoniec som vždy zaľahla ku môjmu zelenému psíkovi Bobimu, ku ktorému
sa v posteli túlim ešte aj dnes :).
- 6. Tvoj najtrápnejší zážitok?
To
bolo určite vtedy, keď sa mi do vlasov zamotala kefa a nedokázala som
ju vymotať. Bála som sa reakcie maminy a tak som jednoducho vzala
nožnice a odstrihla ju. Vlasy som chcela vyhodiť z okna no nevšimla som
si, že tak ostali zakliesnené. Keď ma večer mamina česala, všimla si
môjho nového "účesu". Jediné, čo ma napadlo povedať bolo, že mi ich
určite niekto zo srandy odstrihol v škole. A tak na druhý deň išla do
školy, kde narobila cirkus tak, ako to vie iba ona. Večer však našla
vlasy zakliesnené v okne a ja som sa musea ospravedlniť celej triede.
Bolo to vážne trápne. Nechápem, čo mi vtedy behalo po rozume.
- 7. Prečítaj niečo, čo si písala ve škôlke.
Nuž,
tak z tej doby, buhožiaľ, nemám žiadne výtvory. Ale s potešením môžem
povedať, že už v škôlke som poznala všetky tlačené veľké písmená a rada
som so starými rodičmi riešila osemsmerovky. Ale čo som vtedy napísala,
to už si vážne nepamätám.
- 8. Tri pesničky, ktoré si milovala, keď si bola malá.
Neviem
čo to znamená "keď si bola malá". Tak napíšem pesničky, ktoré si
pamätám že som si spievala. Myslím, že čooľvek od Shakiry bolo fajn, ale
Whenever mi utkvela v pamäti; ďalej to bola pesnička, ktorej názov už
neviem, ale viem že sa v nej robí cmuk cmuk (:D) - mala som na ňu
vlastnú choreografiu (a to už je čo povedať, keďže som tanečné drevo). A nakoniec to bola moja srdcovka Reamonn - Star, ktorá ma vždy dojala. Tieto som počúvala zhruba keď som mala 7 - 8 rokov.
- 9. Aký najsmiešnejší prevlek si mala na karnevale?
Tak
na karnevale som bola niekoľkokrát, a s poľutovaním musím povedať, že
smiešne to bolo vždy. Ra som bola za klauna a to bolo celkom milé, potom
som bola za Ninja korytnačku - to bol z tých vtipnejších prevlekov,
ešte som bola za Johanku z Arku (alebo ako sa to píše) to bolo veľmi
divné, vyzerala som skôr ako veľmi divný viking. A nakoniec som bola
ešte za princeznú Šeherezádu (v mojom podaní za orientálnu brušnú tanečnicu), no pri výstupe po schodoch som si natrhla sukňu - samozrejme pred zrakmi všetkých prítomných.
- 10. Nejaká zábavná príhoda, ktorá sa ti stala v detstve?
Tých
bolo určite viac, no žiaľ si ich nepamätám.Napadá ma snáď len jedna,
keď som bola vonku so susedom v rovnakom veku a hrali sme sa s mačkami (hrali=naťahovali ich).
Keď som sa snažila mačku prevliecť cez úzky rukáv mojej mikiny, začala
silno protestovať. Nemala som v úmysle jej ustúpiť a pustiť ju, a tak
spravila to, prečo sa chcela z mojho zovretia vymaniť. A zrazu mi bolo v
tom chladnom jesennom dni omnoho teplejšie - jednoducho si na mne
vykonala malú potrebu. Sused sa mi smial a ja som s plačom utiekla
domov. Vtedy mi to prišlo trápne, no dnes sa na tom vždy poriadne
zasmejem.
- 11. Sú nejaké veci, ktoré máš z detstva do teraz?
Už
spomínaného plyšového psíka a ešte kožno pamätníček. A to je asi
všetko, hračky sme darovali miestnej škôlke a keďže sme sa aj sťahovali,
väčšina sa povyhadzovala (je mi ľúto za mojou zbierkou
kinderpanáčikov).
- 12. Niečo divné, čo si ako dieťa robila?
Mmmm,
zamyslím sa...okrem toho, že som riešila osemsmerovky, zatiaľ čo iné
deti nedokázali nakresliť strom, ma napadá snáď iba, že som sa často
špárala v nose. O, a rada som hrávala futbal (podľa mňa je to na malé
zlaté dievčatko trochu divné).
- 13. Najstrašidelnejšia vec, ktorá sa ti stala?
Toto
si pamätám úplne presne, a donútilo ma to veriť v určité veci. Začnem
pekne od začiatku. Keď mi zomrel dedko, bola som ešte malá, no už som
chodila do školy. Smútila som, že som sa s ním nestihla rozlúčiť.
Moje bežné školské ráno prebiehalo tak, že ma ráno o rovnakom čase (okolo 6:30) budila babka. Keď som vstala, ona už mala otvorené dvere do svojej izby a pozerala TV.
No
v TO ráno, keď som ako obvykle mala ísť do školy, ma ktosi zobudil. Bol
to silnejší hlas, ako mala babka. Neposlúchla som hlas a spala som
ďalej. No potom hlas silnejšie zakričal "Hej!". Pomaly som roztvorila
oči a zbadala som osobu, ktorá sa na môjho deda podobala. Vstala som
teda a na moje počudovanie, babka mala dvere zavreté a spala. Keď som ju
prebudila zistila som, že ma nebudila a keď sme sa pozreli na hodiny,
bolo iba 4:45.
Možno tomu nebudete veriť ale ja verím, že sa so mnou dedo prišiel rozlúčiť. A dodnes mi to príde dosť strašidelné.
- 14. Aký bol svet predtým a aký je dnes?
Bola
som dieťa, takže pre mňa bol svet gombička, nič ma netrápilo a všetko
bolo zábavné. No všimla som si, že ľudia boli vtedy milší, správali sa k
sebe úctivejšie a príjemnejšie, všímali si jeden druhého a nikam sa tak
veľmi neponáhľali. Ach, sladké časy :)
To
je všetko z môjho zasnenia sa a návratu do detstva. Nerada robím veci
ako nominovať niekoho a podobne, takže to ani neurobím. Ak má niekto o tento TAG záujem, nech si ho spraví, a kľudne mi nechá odkaz v komentári, rada si ho prečítam :).
0 komentárov