Už od malička som "panelákové dieťa", resp. odjakživa som žila v paneláku či bytovke. To so sebou prináša mnoho kladov aj negatív, a jedným z mnohých sú práve susedia. Nie vždy sú zlí a problémoví, ale väčšinou tomu tak, bohužiaľ, je. Najmä v panelákoch, kde je mnoho bytov, je ťažké tam nadviazať nejaké prívetivé susedské vzťahy, a taktiež, fluktuácia obyvateľov panelákov je celkom vysoká (včera oproti býval opilec, dnes rodinka s deťmi, čo z toho je väčšia výhra?). Tak som sa rozhodla spísať a zároveň sa podeliť o skúsenosti s rôznymi typmi susedov. Všetky typy pochádzajú z mojej vlastnej dlhoročnej skúsenosti. Nie je v mojom záujme nikoho uraziť, ale toto sú holé fakty! :)

 zdroj obrázku

1. Domovníčka

Začnem tým najdôležitejším človekom, teda, aspoň sa tak správa. Je ním domovníčka. Charakteristickými prvkami je vek po 60+, samota, nuda, miešanie sa do života a znepríjemňovanie dňa. Domovníčky sú väčšinou osamelé dámy vo vysokom veku, ktoré sú už na dôchodku tak dlho, až sa začali nudiť, a tak hľadajú uplatnenie niekde inde. A tak hrdo prijímajú pozíciu domovníčky. Ale s veľkou mocou, prichádza veľká zodpovednosť a čo je horšie, s veľkou právomocou sa zvyšuje aj ego a povýšenosť. Inak sa to vysvetliť nedá. Domovníčka má oči všade a kde ich nemá, tam má svoje druhé oči v podobne inej osamelej dôchodkyne, ktorá však už nedokáže toľko chodiť a tak stále sedí pri okne a sleduje dianie. Ak sa pozornému oku niečo nepozdáva, okamžite vypisuje oznam na papier, v ktorom "Výslovne žiada" alebo "Prosí spolubývajúcich" a zvyčajne končieva niekoľkými výkričníkmi a vetičkou "Za pochopenie ďakujem".Zvyčajne sa nezdraví a ani neodzdravuje mladým spoluobčanom, iba ak ide okolo nejaký starší sused, musí si predsa zachovať tvár.