FrancItália deň 2. - Benátky

augusta 03, 2017

Druhý deň nášho výletu začal pri sviežom rannom vzduchu a s dobrou kávou. Keď sme sa naraňajkovali a upratali, vydali sme sa opäť na cestu s jasným cieľom - Benátky. To je mesto, na ktoré som sa tešila z celého výletu asi najviac. A je to jedným z dôvodov, prečo som chcela dostať zrkadlovku ešte pred narodeninami.

Zaparkovali sme na začiatku mesta, na jedinom mieste vyhradenom pre autá, tie už totiž ďalej ísť nemohli. Ihneď si nás tam vyhliadol muž, ktorý organizoval plavbu loďou do centra mesta priamo na Námestie Sv. Marka. A keďže najrýchlejšie a najjednoduchšie je ísť tam práve loďou, súhlasili sme že pôjdeme. Ešte pred tým sme však vyhladali najbližšie WC, pri ktorom boli stánky so suvenírmi a všemožnými vecami. Takže ak sa chystáte kúpiť si v Benátkach suveníry pre celú rodinu, odporúčam kúpiť ich práve tu, pretože sú oveľa lacnejšie a pritom rovnaké ako v centre mesta.

Keď som teda v lacných stánkoch vybavila celú rodinu suvenírmi, nasadli sme na loďku. cesta trvá asi 15 minút, a máte pri tom krásny výhľad. Tak som vytiahla svoju skvelú zrkadlovku, že si tento výhľad nafotím, možno natočí nejaké videjko, keď už sme na tej lodi a hádajte čo? Tu prichádza na scénu niečo, čo s kľudným svedomím nazvem "Barborový príbeh". Stlačím spúšť, a tu zrazu zistím, že pamäťová karta ku foťáku ostala zasunutá v notebooku, do ktorého som v noci presúvala fotky. A notebook bol samozrejme v aute. Na brehu. Skoro som sa rozplakala. Ako som už spomínala, toto bol jeden z dôvodov, prečo som tatina súrila do kúpy zrkadlovky. A teraz mi je zrkadlovka na nič. Bez pamäťovky zvládne odfotiť možno dve fotky. Tak som nešťastná vytiahla aspoň mobil, že niečo nafotím tam. A hádajte čo? Minimum baterky. Podarila sa mi aspoň jedna "extra kvalitná" fotografia z lode, tu ju teda máte.


 Po vystúpení z loďky som teda mala jediný cieľ - nájsť obchod, v ktorom by sa dala kúpiť pamäťová karta! A našťastie, hneď v prvom obchode, do ktorého som vošla, s názvom Kodak, mali príslušenstvo k fotoaparátom (žeby bolo viac takých ako ja?). A tak znovu nabitá energiou som sa spolu s mojou skupinkou vydala objavovať toto nádherné mesto. Hoci je asi lepšie, keď sa stále dívate do hora a obdivujete krásne budovy, pretože keby sa dívate pod nohy, zistíte, že je v tomto meste celkom bordel, plno odpadkov. Ale verím tomu, že za to nemôžu miestni, ale bezohľadní turisti.
 pohľad z miesta, kde sme vystúpili z loďky

Nachádzali sme sa na Námestí sv. Marka, odkiaľ som túžila ísť na vežu, z ktorej je výhľan na celé Benátky. No bolo hrozné teplo, a na vežu bola obrovská rada a ostatní v nej netúžili stráviť hodinu času. Tak sme od tohoto dobrodružstva upustili. Tak sme sa aspoň osviežili chutnou zmrzlinou a pretlačili sa davom ľudí ďalej.
 Kampanila, na ktorú si môžete kúpiť vstup a máte výhľad na Benátky (ak si vystojíte radu)
Bazilika sv. Marka

Ďalej sme už nemali konkrétny plán, chceli sme vidieť jednoducho celé Benátky, resp. čo najviac sa len za deň dá. A tak sme videli napríklad Most vzdychov (Ponte dei Sospiri), ktorý vedie z Dóžovho paláca do väznice. Tento názov dostal podľa toho, že väzni sa mohli posledný krát pozrieť na Benátsku lagúnu a povzdychnúť, pretože sa z väznice živí nedostali.
Most vzdychov

Ďalším z mnohých mostov je napríklad Ponte di Rialto, ktorý sa týči nad Veľkým kanálom.
ýhľad z Mosta ponte di Rialto na Veľký kanál
 Ponte di Rialto
gondoly na Veľkom kanáli

Čo sa týka gondol, nešli sme na ňu, nakoľko by to vyšlo 80 eur na polhodinu. A hoci nás bolo šesť, vyšlo by to na osobu celkom v pohode, ale polhodina je jednoducho málo, preto sme zvolili pešiu cestu. A práve vďaka tomuto rozhodnutiu, sme videli mnoho krásnych uličiek.


musela som si kúpiť klobúk, jednak bol pekný a jednak už mi bolo veľké horko, bála som sa o svoju spečenú tvár

K tejto fokte ešte jedna "pikoška", keď som stála na mostíku, čakali sme, kým pôjde okolo gondola, aby som ju mala na fotke. A dočkali sme sa, a práve sa v nej viezli veľmi milé dámy, ktoré na mňa niekoľkokrát vykríkli Ciao a mávali mi, ako keby nikdy nevideli dievča. Bolo to veľmi milé :).

A tým sa končil náš deň v Benátkach, no deň ako taký nebol ani z ďaleka na svojom koci. Ešte sme sa museli presunúť do mestečka, kde sme mali prenocovať. A hoci sme v tomto mestečku narazili na takúto nádhernú antickú stavbu, náš neskorší dojem z ubytovania to aj tak nezachránilo.
antická budova v mestečku pobytu, Brendole

Ako vravím, z tohoto mestečka, resp. ľudí, u ktorých mse boli ubytovaní sme si odniesli veľmi zlý dojem. Išli sme totiž cestou, ktorá stále stúpala a stúpala, a bola v hroznom stave. Išli sme horskými cestičkami, a predstavte si Caravellu, veľké auto pre 9 ľudí, ako s valí takýmito cestičkami. O zvodidlách sa vám môže iba snívať, a tak sme niekedy boli tak blízko kraja, že som mala pocit, že sa zrútime (aj keď je môj tatino vynikajúci šofér a zvládol to s gráciou sebe vlastnou).

Prišli sme do veľkého domu, za ktorým sa nachádzala stajňa a niekoľko koní a psov. Pri dome bolo mnoho stolov, čo značilo, že tu je reštaurácia, ktorá patrila k domu no bola však v rekonštrukcii. Po dohovore s majiteľmi, resp. deťmi majiteľov ubytovania, sme si náš zlý dojdem iba utvrdili. Neboli informovaní, čo sa vlastne v izbách nachádza. Pýtali sme sa ich, či je na izbe kanvica na kávu, keďže dom nemal kuchyňu. Dostali sme odpoveď, že nie, ale vraj s teplou vodou si môžme urobiť čaj. Svetlo na terase nesvietilo, takže sme nemohli byť ani vonku, pretože nebolo nič vidieť. Tak sa všetci namosúrení vybrali do svojich izieb, ktoré boli krásne, a verte tomu či nie, dve izby z troch mali kanvicu aj s nachystanými šálkami, čajom a cukrom. Toľko k tej negatívnejšej skúsenosti s AirBnb. A vlastne toľko k druhému dňu nášho výletu.

You Might Also Like

0 komentárov

#follow me on instagram