Ciao Bella!

Pred niekoľkými týždňami som sa vrátila z aktívnej dovolenky po Taliansku a Francúzsku, ktorú som si sama naplánovala. Tešila som sa na to, kedy vám o nej napíšem. Nevdela som, ako svoju cestu po týchto dvoch nádherných krajinách nazvať, a tak som ich názvy spojila a vyšlo z toho FrancItália (hoci Itália je tak trochu archaizmus, no páčilo sa mi to tak pššt).

Ak vás zaujíma, ako som na tento nápad prišla a celé to naplánovala, tak veselo čítajte ďalej, ak vás zaujíma iba prvý deň v Taliansku, preskočte nasledujúci odstavec a pokračujte v čítaní pod ním.

Na začiatok vám napíšem, ako som to všetko naplánovala. To bolo tak, ešte predtým, ako si môj tatino našiel priateľku som len tak medzi rečou prehodila niečo o tom, že by sme mohli niekam vycestovať na aute, keď on tak miluje šoférovanie. No kvôli financiám sme sa dohodli, že to odložíme o rok na ďalšie leto, keď si ja niečo našetrím. Tak sme sa s Mojou drahou polovičkou rozhodli si niečo našetriť a tento rok ísť do Prahy. A o dva mesiace mi môj čerstvo zamilovaný tatinko oznámil, že by sme mohli nakoniec ísť tento rok v zostave ja, Moja drahá polovička, tatino a jeho priateľka a jeho najlepší kamarát vo veku Mojej polovičky so svojou priateľkou. Potešilo ma to, no po prepočítaní doteraz našporených peňazí za dva mesiace a času do dovolenky, teda ďalšie dva mesiace som začala zvažovať svoje možnosti. A tak z plánovaných dvoch týždňov vyšlo 9 dní. Ubytovanie som sa rozhodla riešiť formou Airbnb, nakoľko mi to prišla ako lacná alternatíva a možnosť spoznať domácich a ich spôsob života. A verte mi, bolo to to najlepšie (teda v väčšine prípadov) čo som mohla urobiť. Ale o tom potom. A tak bolo rozhodnuté. Auto sme mali požičané od šéfa otcovej priateľky, volajme ju B., a teda sme za neho nič neplatili. Bol to VW Caravella a super bolo že papalo naftu a tedy to vyšlo lacnejšie (hoci ceny nafty v zahraničí sa s tými našimi nedajú porovnať, rovnajú sa cenu benzínu v SR, ak nie viac). A teda dovolenka vyšla z hľadiska financií skvelo. A som na seba hrdá, že som niečo také zvládla celé sama naplánovať. Pred rokom som ani netušila ako sa kupujú letenky na lietadlo.

A teraz prejdem rovno k prvému dňu, na ktorý sme toho veľa nemali na pláne, nakoľko sme mali pred sebou dlhú cestu (okolo 700 km). Jedno z tatinových prianí na túto dovolenku bolo menšie rybárske mestečko v Taliansku - Grado. A tak sme mali zastávku práve v tomto malebnom mestečku. Namierili sme si to rovno k promenáde pri pláži a hoci bolo sychravé počasie a kúpať sa sme nemali v plne, bolo príjemné len tak sa prechádzať po pláži popri mori a vidieť domácich, aký skvelý a bezstarostný život si vedú. Podarilo sa mi to zachytiť na jednej fotke, ktorá si však našla miesto v rubrike fotím (po kliknutí na slovo fotke si ju môžete pozrieť). Po tejto príjemnej prechádzke sme sa rozhodli sadnúť si na kávu. Respektíve, rozhodol môj tatino, alias milovník kaviarní.

Po ceste ku najbližšej kaviarni sme videli takúto zvláštnu fontánku, ktorá pripomínala odkvitnutú púpavu. Je to druhá a zároveň posledná vec, čo som v Grade odfotila. Ospravedlňujem sa za kvalitu, bola fotená mobilom.