Druhý deň nášho výletu začal pri sviežom rannom vzduchu a s dobrou kávou. Keď sme sa naraňajkovali a upratali, vydali sme sa opäť na cestu s jasným cieľom - Benátky. To je mesto, na ktoré som sa tešila z celého výletu asi najviac. A je to jedným z dôvodov, prečo som chcela dostať zrkadlovku ešte pred narodeninami.

Zaparkovali sme na začiatku mesta, na jedinom mieste vyhradenom pre autá, tie už totiž ďalej ísť nemohli. Ihneď si nás tam vyhliadol muž, ktorý organizoval plavbu loďou do centra mesta priamo na Námestie Sv. Marka. A keďže najrýchlejšie a najjednoduchšie je ísť tam práve loďou, súhlasili sme že pôjdeme. Ešte pred tým sme však vyhladali najbližšie WC, pri ktorom boli stánky so suvenírmi a všemožnými vecami. Takže ak sa chystáte kúpiť si v Benátkach suveníry pre celú rodinu, odporúčam kúpiť ich práve tu, pretože sú oveľa lacnejšie a pritom rovnaké ako v centre mesta.

Keď som teda v lacných stánkoch vybavila celú rodinu suvenírmi, nasadli sme na loďku. cesta trvá asi 15 minút, a máte pri tom krásny výhľad. Tak som vytiahla svoju skvelú zrkadlovku, že si tento výhľad nafotím, možno natočí nejaké videjko, keď už sme na tej lodi a hádajte čo? Tu prichádza na scénu niečo, čo s kľudným svedomím nazvem "Barborový príbeh". Stlačím spúšť, a tu zrazu zistím, že pamäťová karta ku foťáku ostala zasunutá v notebooku, do ktorého som v noci presúvala fotky. A notebook bol samozrejme v aute. Na brehu. Skoro som sa rozplakala. Ako som už spomínala, toto bol jeden z dôvodov, prečo som tatina súrila do kúpy zrkadlovky. A teraz mi je zrkadlovka na nič. Bez pamäťovky zvládne odfotiť možno dve fotky. Tak som nešťastná vytiahla aspoň mobil, že niečo nafotím tam. A hádajte čo? Minimum baterky. Podarila sa mi aspoň jedna "extra kvalitná" fotografia z lode, tu ju teda máte.