Vždy, keď sa ma niekto spýta celkom obyčajnú otázku "Čo rada počúvaš?", ja pre mňa celkom zložité im jednoznačne odpovedať. Je toho totiž viac, ako len povedať vetu "Všetko." alebo "Hocičo.". To nie je pravda. Nepočúvam napríklad dychovky, nepočúvam deathmetal (či ako sa to píše). Môj playlist je rozmanitý, ale neobsahuje rozhodne "všetko". Dôležitejšie však je, že všetko, čo počúvam, spája jedna vec. A tou je spôsob, akým som sa k danej skupine či speváčke/spevákovi dostala. A tou vecou sú - CHLAPI. Áno, môj hudobný vkus ovplyvnili chlapi v mojom živote. A nemyslím tým mojich chlapov ako takých, ale mužov, ktorí sa nejakým spôsobom ocitli v mojom živote.

Ale začnem od začiatku. A tým myslím od samotného začiatku, keď som po prvýkrát začala viac vnímať hudbu. A keďže Šmolkov nemôžem veľmi pokladať za žáner alebo hudobný vkus, preskočím toto detské obdobie na trošku staršie obdobie. Na základnej škole som "fičala" alebo aj ulietavala na Britney Spears, Anastaci-i a podobných popových "vypalovačkách" toho obdobia. Na CD sa vtedy zmestilo asi 15 - 18 pesničiek, no do môjho diskmenu to stačilo. Na tieto pesničky som si vymýšľala vlastné choreografie, hoci tancovať som nikdy nevedela. Dnes už podobné "skvosty" nepočúvam, možno zopár pekných pesničiek od Backstreet Boys (no áno, chlapčenské skupiny u mňa vždy boli viac ako tie dievčenské), no z tejto doby mi ostala jedna pesnička, ktorá ma vždy dojme a rozhodne patrí k tým obľúbeným. Tou pesničkou je Reamonn - Star. Niečo na tom songu je.