Ako som spomínala, cesta bola dlhá. S vidinou, že keď do Chorvátska pocestujeme v noci, v aute zaspíme a ráno sa zobudíme pri mori, sme sa vydali na cestu. No opak bol samozrejme pravdou, kedy nekončiace sa kolóny predĺžili našu cestu o celých 6 hodín. No, snáď to stálo za to. Tak či onak, cesta späť bola taktiež dlhá, no tentokrát dobrovoľne, kedy sme si spravili cestu do Puly. Chceli sme to tam vidieť, no nevedeli sme, čo nás tam čaká. Koloseum, kvôli ktorému sme tam šli, práve okupoval akýsi treťotriedny spevák, ktorý vyzeral ako Palinko Habera za mládí a hral tú istú melódiu takmer hodinu dokola. Takže vstupenka do kolosea bola 180 kún, čo by som nedala asi ani za reálneho Paľka (nehovoriac o tom, že z každej strany kolosea sa aj tak dalo vidieť čo sa deje vnútri). Tak sme tam chvíľu pobudli a potom sa opäť vydali na cestu.

Toľko k začiatku a koncu. Všetko medzitým bolo krásne a ako z rozprávky - teda až na niektoré prehnané ceny. Myslím že o tom, ako je v Chorvátsku krásne (obzvlášť keď ste s tými, ktorých najviac milujete) a aké je parádne more a všetko, nemusím ani hovoriť. Tak to vyjadrím zopár fotkami.

podnájomník v mušličke

túto fotku sem dávam, pretože nemôžem uveriť že môj malinký ružovučký digitálik dokáže zachytiť blesk :D

nakoniec nádherná Pula :)