Prišla som na jednu vec - že môj mozog je jedna úžasná vec! Ale vážne! Niekedy mám dokonca pocit, že aj môj mozog má vlastný mozog (resp. rozum). A teraz nemyslím inteligenčne, ale som obdarená určitými funkciami, ktoré musím nazvať úžasnými a fascinujúcimi. Tak napríklad:

Keď mám ráno niekam vstávať a strachujem sa, že zaspím, hádajte čo sa stane? Tesne nad ránom sa mi začne snívať o tom, že som danú električku/autobus zmeškala a premietnu sa mi všetky možné zlé variácie toho, čo sa stane. Čo ma donúti vstať hodinu pred budíkom - a z opätovného (tentokrát ešte väčšieho) strachu sa už len hodinu zúfalo prevracať v posteli. A hoci je to niekedy fajn, mať takýto "naturálny" budík, no hodina spánku je priveľmi drahocenná veličina.

A najdôležitejšie je, že keď niekomu sľúbim, že ho ráno zobudím, vtedy si môj mogoz povie "Hmm, prečo si nepospať trošku viac?" a buum, zaspím ja. A úbohý dotyčný tiež. Prepáčte, neovládam to.

V mojom mozgu sa nachádza zvláštna a podstatná zásuvka s názvom "Dlhodobá pamäť", ktorá je schopná zapamätať si názov anime, ktoré som videla pred 4 - 5 rokmi, všetky jeho hlavné aj vedľajšie postavy, ktoré sa tam objavili raz, no za 15 rokov, čo si uvedomujem svet, nebol schopný zapamätať si rodné číslo, dátum narodenia otca/maminy a podobné dôležité veci. Veď na čo?

Môj mozog taktiež koordinuje moju hmotnosť. Keď sa mi z ničoho nič pri zaspávaní dostaví chuť na čokoľvek, čo práve doma nemáme. Niečo ako langoš, čokoládu, mandarinku či ovocie z najjužnejšej časti Madagaskaru...Takže nočné nálety na chladničku sú normal...

Čo sa týka nočných záležitostí, to je môj mozog expert. V momente, keď sa snažím zaspať a mozog túto snahu zaznamená, začne mi plánovať budúcnosť/vynaliezať nové veci/preberať teórie relativity a stvorenie ľudstva - a to všetko maximálne do detailov.

Už sa mi aj vyvinul šiesty zmysel - dokážem vnímať niekoľko vecí naraz, no v momente otvorenia učebného materiálu sa táto schopnosť vytráca a skončí niekde pri sústredení sa na asi mínus jednu vec, niečo ako vákuum...

Dokáže si "vyfotiť" všetky možné tváre, ale priradiť k nim mená...

Dokáže mi dodať sebavedomie, keď to najviac treba, no keď sa na mňa usmeje pekný chalan, zrazu si mozog zmyslí, že "teraz nachvíľu vypnem" a zapne sa núdzový režim 13 ročného dieťaťa a moje správanie sa zmení na maximálnu hanblivku.

Určite by ma napadlo aj omnoho viac prípadov, ale verím, že môj mozog nie je jedinečný a váš mozog tiež vykazuje podobné správanie.

A nakoľko je tento článok opäť tvorbou môjho mozgu, možno úplne nedáva zmysel a nie je veľmi o "niečom" ale už som si zvykla. Ospravedlňte ho, on je už raz taký.