stanica metra v Hollywoode

Rozhodli sme sa, že prehliadku Hollywoodu si necháme na neskôr, že sa najprv prejdeme k nápisu Hollywood. Jednu vec vám odporúčam - aj keď je iba 30 stupňov, a zdá sa vám, že príjemne pofukuje, natrite sa a majte zo sebou aspoň bandasku studenej vody! Inak dopadnete ako ja. Ale o tom neskôr. Tak sme sa pešo (ja v sandálkach, veľká chyba) vydali čo najbližšie ku nápisu. Voda nám už došla a začalo poriadne pripekať. A keďže sme išli cez akúsi obytnú zónu, všade naokolo boli iba vily a domčeky, na žiaden stánok s vodou sme nenarazili. A čo bolo horšie, nenarazili sme ani na takmer žiadny tieň. Stúpanie do kopca bolo stále horšie a slnko čím ďalej tým viac neznesiteľnejšie. A predstava, že to celé budete musieť opäť zliezť dolu...V tom sme zbadali svetielko na konci tunela, ako sa vraví, domček, kde si majitelia vybudovali akúsi terasu s perfektným výhľadom na nápis Hollywood, ba čo viac, mali tam chládok a vodu za 99 centov priamo z chladničky! Zariadili si to skvelo. Tak sme si samozrejme kúpili vodu, ktorú sme takmer celú vypili naraz a sadli si nachvíľku do tieňa, načerpať nové sily. Čochvíľu sa k nám pripojili ďalší turisti, dvaja muži. Ako sme potom pri rozhovore zistili, boli to Nemci a toto bol ich posledný deň v LA. Boli celkom príjemní spoločníci, a tak sme ďalej k nápisu kráčali s nimi. Po ďalších asi 20 minútach šliapania sme tam konečne dorazili. Pohľad to bol rozhodne úžasný, šliapanie sa vyplatilo! Ak niekedy pôjdete do LA a budete chcieť vidieť nápis z čo najbližšej vzdialenosti, aj napriek odporúčaniam na observatórium, odporúčam vám radšej si ten kus vyšliapať. Je to oveľa lepší výhľad a tiež skvelé miesto pre fotografiu. A tu sa nám veľmi hodili spoluchodci, mohli nás odfotiť. Keď sme po predošlých nezdaroch skákali do výšky už asi tretíkrát, všetci mali možnosť obzrieť si moje spodné prádlo, ktoré sa pri výskoku rozhodlo tiež si obhliadnuť nápis Hollywood.

Po vzájomnom fotení, sme sa spolu s kamarátmi Nemcami rozhodli vydať sa naspäť opačným smerom, resp. po ceste, ktorá pokračovala ďalej. Veľká chyba. Cesta pokračovala kdesi cez les, a končila nevedno kde. Do Hollywoodu by to ňou peši trvalo viac ako tri hodiny. Ale keďže sa nám už nechcelo vracať, kamaráti Nemci nás zasvätili do aplikácie Uber. Neskôr, po konci našej cesty po USA sme si uvedomili, že tí chlapci boli to najlepšie, čo sme mohli na svojej ceste stretnú. Pán dal Dobymu Uber, Doby môže cestovať. Uber je taxi služba, ktorú si objednáte cez aplikáciu, na ktorej vidíte polohu, kde sa práve váš odvoz nachádza, na akom aute príde a kto to vlastne je. A navyše, je to naozaj veľmi lacný spôsob dopravy. Tak sme sa z lesa takýmto spôsobom dostali. Suma bola necelých 8 dolárov, no keďže aplikácia sťahuje z účtu toho, koho karta sa tam napíše, platili to kamaráti Nemci a nechceli od nás žiadne peniaze. A tu sa už naše cesty rozdelili.

Uber nás vysadil rovno pred Čínskym divadlom, ktoré je najznámejším divadlom na svete. A taktiež sa pred ním nachádzajú odtlačky rúk všemožných celebrít. A taktiež tu nájdete okrem turistov dve skupiny američanov - čudáci v kostýmoch, zarábajúci si prezliekaním sa do rôznych filmových a iných postáv a fotením sa s turistami a potom skupinku, ktorá chodí s transparentami, na ktorých je napísané niečo v zmysle, že by ste nemali prvej skupinke platiť viac ako 5 dolárov za fotky. Pri nás sa zastavil nožnicovoruký Edward, a ja naozaj milujem Johnnyho. A vyzeral ozaj kvalitne, dokonca sa na Edwarda naozaj podobal. Tak sme tých 5 dolárov venovali tomuto "umelcovi" a okrem fotky nám spravil aj video, v ktorom nám akože upravuje vlasy svojimi nožnicovými rukami. Zvuk bol ako skutočné nožnice. Žiaľ, toto video aj s fotkou ostalo v mobile R. a doposiaľ mi to neposlala.

hľa, moja najobľúbenejšia

Deň sa už pomaly chýlil ku koncu, no tu sa nám zrazu prihovoril mladý muž, oblečený v slušivom bielom oblečení. Chcel nám údajne ukázať akýsi film. Vtiahol nás do vysokej budovy, ktorá podotýkam bola stále na Hollywood Boulevard, a povedal nám, aby sme počkali, kým sa skončí premietanie. Chvíľu sme tam osamote stáli, keď k nám prišla rovnako oblečená slečna, a začala nám ukazovať akúsi knihu. Keď som videla meno autora, čosi sa mi zazdalo - Hubbard. Po chvíli jej hlúpych rečí o svetle a podobne, som si spomenula, kde som to meno už počula - na hodine občianskej výchovy, keď som robila projekt o scientológii. A tak sme sa, prosímpekne, ocitli priamo v centrále scientológie! Keď som si to uvedomila, stiahla som R. za ruku a okamžite sa snažila vyjsť von. Nezastavilo ma ani presviedčanie slečny s knihou v ruke a ponuka, že ju má aj v slovenčine. Nie vďaka. Ešteže som si to skoro uvedomila, ktovie akým filmom by nám vymetali rozum.

Nakoniec sme sa zastavili na zmrzlinku v nádhernom nákupnom komplexe, kde však boli samé drahé značky. Koniec koncov, vyzeral naozaj honosne. Veď posúďte sami.