Spomienkový víkend na chalúpke
augusta 22, 2017
Minulý týždeň som dostala skvelý spontánny nápad - sadnúť na vlak a
vyraziť za babkou a tetou na našu rodinnú chalúpku, na ktorú som
chodievala v detstve každý rok na celé letné prázdniny. Dlho som nad tým
nepremýšľala, a už som mala kúpenú miestenku do vlaku. A tak som sa už
nemohla dočkať piatku. Dnes sa teda s vami podelím o chalúpku a nádherný
kraj Slovenska - Muránsku planinu, ktorá má nenahraditeľné miesto v
mojom srdiečku.
Naša spomínaná chalúpka, ktorá leží v malej, no nemenej krásnej dedinke Muránska Zdychava. V tejto dedine sa všetko končí, a to doslova - cesta už ďalej nevedie. Naša chalúpka sa nachádza na vysokom kopci, kde sme kedysi vždy chodievali peši, no dnes už sem existuje cesta, ktorá sa však dá zdolať iba na terénnom aute.
Moja
babka je vášnivý záhradkár a chalupár, o čom svedčí okrem stoviek
výtlačkov všemožných časopisov o záhradách a chalupách, predovšetkým
krásna kvetinová záhrada, o ktorú sa pilne stará. Preto by bol hriech,
nenafotiť niektoré skvosty z tejto záhradky.
Naša spomínaná chalúpka, ktorá leží v malej, no nemenej krásnej dedinke Muránska Zdychava. V tejto dedine sa všetko končí, a to doslova - cesta už ďalej nevedie. Naša chalúpka sa nachádza na vysokom kopci, kde sme kedysi vždy chodievali peši, no dnes už sem existuje cesta, ktorá sa však dá zdolať iba na terénnom aute.
Tieto veru ulahodili môjmu oku. A keďže nám v nedeľu celý deň pršalo,
bola skvelá príležitosť na otestovanie môjho foťáku, ako to zvládne s
fotkami kvapiek. Teda na ďalších záberoch je zaostrené na kvapky.
Od rastliniek sa presuniem ku prvej prechádzke, ktorá viedla ku
potôčiku, v ktorom som sa v detstve rada máčala v modrých gumákoch. Od
tohoto potôčika potom viedla cestička buď do lesa na huby, alebo na
návštevu k "americkej" chate a ďalej k ostatným chatárom v oblasti. Mňa
však viac zaujímala cestička ku kravám a býčkom, ktoré som už roky
nevidela. Popri prechádzke sa mi podarilo odfotografovať aj motýlika, čo
sa mi doteraz tak pekne ešte nepodarilo.
A teraz naspäť ku kravám, resp. býkom. Tí tu boli veru nádherní. Mladí
býčkovia, ktorý mi úplne učarovali. Najmä ten so zvončekom. Verím, že
sme sa skamarátili.
V sobotu sme si spravili výlet do Dobšinskej ľadovej jaskyne,
v ktorej sa mi však fotografovať podarilo iba tajne na mobil, keďže
fotenie stálo 10 eur (viac ako vstupenka), a fotky nie sú v kvalite, akú
by som si pre túto rubriku predstavovala. Jaskyňa však bola nádherná,
aj keď krátka. Ale za to vysoko položená (hoci podľa sprievodkyne najnižšie položená jaskyňa tohto typu, heh, 960 metrov nad morom, veľmi nízko naozaj).
Keďže fotky odtiaľ nemám, podelím sa s vami aspoň o fotky nafotené
počas cesty do jaskyne. Prechádzali sme Slovenským rajom a Nízkymi
Tatrami, takže o výhľady bolo postarané.
Asi najfotografovanejšia drevenica na Slovensku vôbec. Stojí si tak sama, opustená, a za ňou nádherný výhľad na Kráľovu hoľu.
Jeden z mnoha krásnych výhľadov, miesto si už presne nepamätám.
Asi najfotografovanejšia drevenica na Slovensku vôbec. Stojí si tak sama, opustená, a za ňou nádherný výhľad na Kráľovu hoľu.
Jeden z mnoha krásnych výhľadov, miesto si už presne nepamätám.
Viadukt v NAPANTE (Národný park Nízke Tatry), ku ktorému sa krásne hodili balíky sena.
A nakoniec ako dôkaz pohody na chate vám prinášam jednu "svojku", priamo z terasy chalúpky.
0 komentárov